Cuisine ayisyen: Chiktay aransò resèt!
Saur aran chips, oswa chiktay aransò, yo pafè kòm yon kòmanse oswa kòm yon akonpayman nan pen oswa manyòk.

La musique joue un rôle crucial dans la formation de l’identité d’une nation, en haïti, elle occupe une place centrale dans la vie de presque tous les haïtiens. Elle est utilisée comme étant l’un des moyens les plus fiables dont se sert le peuple haïtien pour s’évader face aux nombreux événements qui constituent l’essentiel de son quotidien. Le genre musical qui prédomine en haïti est le compas direct. Créer par l’esprit créatif haïtien, le compas à évoluer au fil des années pour aboutir jusqu’à sa position actuelle.
Ayiti, yon non ki rezone nan istwa ak kilti mondyal, gen rasin li nan yon sot pase rich ak iconik. Mo sa a pa senpleman yon non peyi; li enkòpore yon idantite, yon jewografi inik, ak yon lit pou libète. Ann plonje nan orijin ak siyifikasyon mo "Ayiti" pou pi byen konprann poukisa chwa sa a enpòtan anpil.
Depi lontan yo te konpwann ayisyen yo lè yo te trete bèt yo, sitou bèt kay tankou chat ak chen. Sepandan, verite a se, Ayisyen gen yon gwo afeksyon pou konpayon bèt yo, e lyen sa a reflete nan fason yo pran swen ak nouri bèt kay yo. Soti nan zòn riral yo rive nan katye iben yo, bèt kay yo souvan konsidere kòm yon pati nan fanmi an, ak Ayisyen ki montre devouman imans nan byennèt yo. Men kèk aspè kle ki mete aksan sou relasyon solid Ayisyen genyen ak bèt kay yo.
Ayiti, ak istwa kaptivan li ak kilti pwosede ki vibwan, se tou karakterize pa yon popilasyon dinamik ak fleksib. Men, egzakteman konbyen abitan peyi sa a pral genyen an 2024? Men yon eksplorasyon demografik aktyèl yo ak sa yo vle di pou avni Ayiti.
Pandan plis pase 200 ane, Ayiti te kanpe nan kafou ant opòtinite ak esklizyon. Premye repiblik nwa nan mond lan te fèt nan yon revolisyon, li te fòje pa odas epi li te dote ak yon jewografi estratejik. Epoutan, akòz yon konbinezon enstabilite politik, entèferans ekstèn, ak move enfrastrikti, Ayiti te lontan rete izole de sistèm ekonomik mondyal yo ki favorize pwosperite. Men jodi a, sou kòt nò lapè a, ant Fò Libète ak Phaeton, yon nouvo posiblite parèt. Sa a se pa sèlman yon lòt pwojè èd. Sa a se pa yon inogirasyon senbolik. Sa a se tèminal Pò Chinourette la, yon pò kago ki te fonse e ki te planifye ak anpil atansyon e ki te kapab finalman mete Ayiti sou kat jeyografik la ankò, pa kòm yon moun ki resevwa jenewozite, men kòm yon aktè konpetitif nan komès mondyal la. Pò Chinourette se pi plis pase yon tèminal lojistik. Sa a se yon chanjman estratejik, kalite envestisman nan enfrastrikti ki fèt yon fwa nan yon syèk ki ka kreye djòb, ranfòse endistri yo, desantralize kwasans lan epi transfòme ekonomi yon nasyon antye. Avèk yon kapasite pou manyen jiska 3 milyon TEU pa ane nan lane 2040, sa a se pwojè pò ki pi anbisye nan listwa resan Ayiti. Men, vrè fòs li pa sèlman nan gwosè li, men nan sa li pèmèt yo libere.
Samdi 7 jen 2025, soti 8 è nan maten pou rive 1 è apre midi, tout adolesan yo envite pou yo patisipe nan yon gwo Jounen Rekreyatif sou tèm sa a : "Viv jounen Nou, Viv dwa Nou". Evènman an ap òganize pa ministè REVIV, youn nan ministè ki nan legliz Rendez-Vous Christ, e li ap fèt nan lokal Kiskeya Chapel, Delmas 75. Pati a ap sòti nan RVC. N’ap fè sonje REVIV se ministè ki okipe adolesan ki gen laj 13 pou rive 19 an nan RVC.
Pandan chalè ete a ap vin sou zile a, vil Okap vin vivan epi vibre nan ritm jou ferye yo. Nan lari ki vivan nan vil istorik sa a nan nò Ayiti, yon atmosfè lajwa ak dekontrakte domine. Rezidan yo pran anpil avantaj de plezi yo senp nan mwa ete yo. Plaj yo, tankou katedral nan sab amann, akeyi fanatik nan rechèch nan solèy, detant ak vag briyan. Teras vivan yo vin nouvo kote pou adore, kote nou goute plezi gastronomik nan ritm ri remoute kouraj. Okap, yon bijou istorik, kanpe tankou yon paradi ete, envite tout moun plonje tèt yo nan dous lavi nan twopik yo.
Ou vle dekouvri bèl imaj lè w tape ‘Ayiti’ sou Entènèt la? Ansanm, ann fè sa yon reyalite! Jodi a, rechèch Ayiti sou Entènèt souvan bay rezilta ki degrade e ki lwen reflete vre sans peyi nou an. Sepandan, Ayiti plen peyizaj mayifik, plaj selès, yon kilti pwosede ki vibwan ak yon istwa enspire ki merite mete aksan sou. Nou pran angajman pou chanje sa, nou pwodui ak pataje kontni pozitif ki montre bote ak richès nasyon nou an. Gras ak efò nou yo, anpil mo kle ki gen rapò ak Ayiti kòmanse montre rezilta onorab. Men, pou nou ale pi lwen, nou bezwen sipò ou.

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.