contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Ki jan yo selebre drapo a ann Ayiti?Haïti
Ki jan yo selebre drapo a ann Ayiti?
Haïti
  • December 11, 2024
  • | 0

Ki jan yo selebre drapo a ann Ayiti?

Drapo ayisyen an se pi plis pase yon senbòl nasyonal. Li se senbòl lit pou endepandans, idantite kiltirèl ak rezistans nan yon pèp. Chak ane le 18 me, Ayisyen rasanble pou selebre drapo yo ak yon ferveur inik. Atik sa a eksplore enpòtans jou sa a ak diferan fason yo selebre li atravè peyi a.

HaïtiHaïti

Istwa ak siyifikasyon drapo ayisyen an

Drapo ayisyen an te kreye 18 me 1803, pandan Kongrè Akayè a. Nan okazyon sa a, lidè revolisyon ayisyen an, sitou Jean-Jacques Dessalines ak Catherine Flon, te kreye premye drapo a lè yo retire ray blan an nan trikolor franse a. Yo te kenbe bann ble ak wouj, ki senbolize inyon nwa ak moun ras melanje nan batay kont opresyon kolonyal la.

Se poutèt sa drapo a reprezante inite, libète ak fyète nasyonal la. 18 me selebre kòm Jou Drapo, yon dat kle pou onore reyalizasyon istorik sa a.

HaïtiHaïti

Fèt Atravè Ayiti

Selebrasyon drapo a ann Ayiti make pa fèstivite vibran ak seremoni solanèl. Men kèk nan pwen enpòtan yo nan jounen an:

- Seremoni ofisyèl: 18 me souvan kòmanse ak seremoni pwotokòl nan gwo vil tankou Pòtoprens, Okap, ak Akayè, kote nesans drapo a. Otorite yo bay diskou patriyotik pou sonje istwa ak enpòtans jounen sa a.
- Parad: Parad militè ak sivil yo ap mache nan lari yo, ak band ki jwe im nasyonal ak gwoup popilè ki montre koulè ble ak wouj ak fyète.
- Aktivite kiltirèl: Lekòl, inivèsite ak òganizasyon kominotè òganize espektak ki mete aksan sou kilti ayisyen an, ak dans, chante ak pyès teyat ki rakonte moman kle revolisyon an.

HaïtiHaïti

L’Arcahaie: Episant Selebrasyon

Akayè, vil kote yo te kreye drapo a, se kè fèt 18 me yo. Ayisyen ale la an kantite pou yo patisipe nan aktivite yo òganize nan onè jounen istorik sa a. Gen ekspozisyon atizanal, depa manje tradisyonèl ak konsè pa atis lokal ak nasyonal.

Akayè vin tounen yon plas pelerinaj tou pou moun ki vle pwoche bò listwa lè yo vizite sit anblèm ki gen rapò ak kreyasyon drapo a.

HaïtiHaïti

Yon jounen fyète pou dyaspora ayisyen an

Selebrasyon drapo yo pa limite sèlman sou fwontyè Ayiti. Nan kominote ayisyen nan dyaspora a, tankou sa yo ki nan Miami, New York, Monreyal ak Pari, evènman menm jan yo òganize pou onore jou sa a.

Ayisyen k ap viv aletranje montre ak fyète koulè drapo yo pandan parad, konsè ak rasanbleman kiltirèl, ki montre atachman pwofon yo pou peyi orijin yo. Festivite sa yo ranfòse lyen ki genyen ant Ayisyen atravè lemond ak istwa komen yo.

HaïtiHaïti

Drapo a: senbòl inite ak espwa

Pi lwen pase fèt yo, Jou Drapo a se yon rapèl lit pase yo ak valè inite, kouraj ak libète ki defini pèp ayisyen an. Sa a se yon opòtinite pou Ayisyen pase ideyal sa yo bay jenerasyon kap vini yo pandan y ap ranfòse fyète nasyonal yo.

Drapo ayisyen an pa sèlman yon senbòl patriyotik; li se yon temwen vivan ki montre kapasite ayisyen genyen pou yo simonte difikilte e pou yo kanpe ak diyite devan defi yo.

HaïtiHaïti

Poukisa Jou Drapo a enpòtan konsa?

18 me se pa sèlman yon jou selebrasyon: se yon jou refleksyon ak selebrasyon idantite ayisyen an. Atravè fèstivite, seremoni ak rasanbleman, pèp ayisyen an onore istwa li pandan li afime angajman li pou yon avni ki pi solid e ki pi ini.

Ann Ayiti ak aletranje, selebre drapo a se selebre sans sa sa vle di pou yon Ayisyen: yon moun fyè, ki rezistan ki anrasinen pwofondman nan yon istwa rich ak enspirasyon.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Jacmel:vil ayisyèn ki gen istwa ki lye ak liberasyon Amerik Latin

Jacmel se yon vil ki sitiye sou kòt sid Ayiti, plis presizeman nan depatman sidès la. Jiska jounen jodi a, vil la se yon kote ki renome pou achitekti kolonyal li ki byen prezève ak pou richès patrimwàn istorik li, ansanm ak karnaval li, youn nan pi popilè nan Karayib la. Jacmel se youn nan pi ansyen vil Ayiti. Gen kèk istoryen ki di ke li te egziste depi tan Tainyo, premye moun ki te abite zile a, ki te viv la depi avan Kristòf Kolon ak kolon li yo rive an 1492. Anvan li te vin Jacmel, vil sa a nan sidès Ayiti te rele Yakimel. Chanjman non Jacmel te fèt pa fransè yo pandan yo te kolonyalize pati lwès zile Espanyòl la. Pandan ane yo, Jacmel te tounen yon vil kote viv byen melanje ak bèlte lanmè a, nan kè vizitè li yo. Yo viv nati a an plen, epi lanmè a rete yon sous lajwa pandan tout jounen an. Jacmel ofri tout sa a, anplis pase li ki gloriye li kòm yon kote kle nan gwo istwa Ayiti. Avèk cham inik li, Jacmel se youn nan vil ayisyèn ki ka kite yon mak sou moun. Nan ane 50 ak 60 yo, jiska kòmansman ane 80 yo, Jacmel te youn nan destinasyon touristik ki pi popilè nan Karayib la akoz repitasyon li kòm yon vil ki gen bèlte ak gras natirèl ki pa t’ san rezon. Pandan tan sa yo, kòt Jacmel la te akeyi bato de kwazyè chaje ak tourist ki te vini soti nan tout kwen nan mond lan. Epi se tou pandan tan sa yo, ke Jacmel te youn nan vil ki te pi aktif nan komès nan Ayiti, youn nan vil ki te pi pwospè ekonomikman nan peyi a, sitou paske de gwo afluk tourist ki te vizite li regilyèman.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Haïti Wonderland: Kijan pou Reekri Narratif Ayiti sou entènèt la?

Pou twa deseni ki sot pase yo, entènèt la te transfòme fason moun ap viv, jwenn aksè nan enfòmasyon ak ankouraje kòz diy. Enstitisyon ki anbrase teknoloji sa a mennen wout la nan endistri respektif yo epi yo dire, pandan y ap peyi ki anbrase teknoloji sa a ak sajès aplike li pèmèt tèt yo pwospere ak bati ekonomi dirab. Apre plizyè deseni nan egzistans, entènèt la te pataje ak sitou de gwoup moun; moun ki sèvi ak li kòm yon zouti pou konstwi, ak moun ki sèvi ak li kòm yon zouti nan destriksyon. Moun ki wè entènèt la kòm yon pon pou fè yon enpak pozitif nan mond lan ak moun ki wè li kòm kabann lan konfòtab pou pa janm kite, pakonsekan, diferans ki genyen ant konsomatè a ak pwodiktè. Malerezman lakay nou renmen anpil, Ayiti, te nan ansyen mantalite a. Èske se yon mank de vizyon, mank de ladrès ak konpetans oswa èske se mank de moun k ap travay di? Kèlkeswa sa li ye oswa sa li te ye pandan plizyè dizèn ane, kounye a se moman pou chanje paradigm nan tout fwon ki nesesè yo epi refòme lavni an. Si dènye deseni ki sot pase yo te dirije pa laprès ki pa pwodiksyon ak negatif, kounye a se moman pou chanje paradigm nan pwodwi ak itilize san limit nan entènèt la pou vann bote, kilti a ak grandè Ayiti bay rès mond lan. . Si sot pase a te dirije ak yon verite selektif ak yon efò pou montre sa ki pi mal la ak ekstansyon kreye pi move naratif la, kounye a, ayisyen parèy mwen, kèlkeswa kote ou ye sou planèt sa a, se lè pou nou antreprann misyon sa a, pou nou pran responsablite epi rekreye naratif peyi manman nou an. Yon naratif ki baze sou verite ak transparans, yon naratif ki rakonte istwa ki moun nou ye ak sètènman ki moun nou pa ye, yon naratif pou envite mond lan eksplore ak wè pou tèt yo. Se devwa nou. Si se pa kounye a, ki lè? Si se pa ou menm ak mwen, lè sa a, kiyès? Misyon prensipal nou nan Haïti Wonderland se reekri naratif Ayiti sou entènèt la. Lè sa a, sèvi ak entènèt la pou fè Ayiti tounen sou tèt kat destinasyon touris la yon lòt fwa ankò. Se sa yo ki motive nou, oksijèn ke nou respire, yo se rezon ki fè nou leve nan maten ak goumen. Nou pa t chwazi chemen sa a paske nou konnen li pral fasil men nou chwazi li paske: 1. Se yon kòz nòb 2. Li nesesè ak 3. Li dwe fèt. Men fòk nou pran chemen sa a paske nou konnen ou menm ak chak ayisyen nan mond sa a, ki konnen laverite sou Ayiti fatige ak sa ou wè lè w tape Ayiti sou entènèt la, e an menm tan konprann ke yon bagay dwe chanje, e li dwe fèt pi vit posib. Nou konnen ou pare pou sa, e ansanm nou pral chanje naratif Ayiti sou entènèt la epi nou pral pote Ayiti tounen nan tèt kat destinasyon touris la. Sa a se yon apèl nan devwa pou ou, kèlkeswa domèn ou nan efò oswa kote ou ye nan mond sa a. Sa a se yon apèl pou rantre nan (http://haitiwonderland.com) pou premye wè pou tèt ou mouvman w ap rantre nan, answit kreye pwòp kont ou epi kòmanse kreye ak pataje. Ansanm nou pral reekri naratif Ayiti sou entènèt la. Mèsi paske w rantre nan kòz diy sa a. Ann envite mond lan dekouvri vrè figi Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.